Kto vlastnil krásňanský kaštieľ?

Meškovci sú predstavitelia starého rodu pôvodne z Oravy, ktorí postupne získali majetky predovšetkým v západnej časti Uhorska, a ktorých rodovým sídlom sa stal kaštieľ vo Fülesi. V súčasnosti je to rakúske mesto  Nikitsch, Burgenland, južne od Neziderského jazera. V tomto rakúskom meste sa objavujú niekedy koncom 17. storočia. Podľa väčšiny genealógov Fülesská vetva Meškovcov prišla do Krásnej z Vyšného Kubína. Vzostup rodiny sa začína Jakubom II.  Meškom , ktorý sa stal podpredsedom kráľovskej komory (vicepraefectus praesides Camerae Regiae), jedného z najdôležitejších úradov kráľovstva. Tento úrad mal svoj pôvod v úrade pokladníka. Jeho úlohou bola ochrana a správa kráľovskej pokladnice, s čím súviselo aj riadenie zamestnancov komory. Jakub II. Meško mal dvoch synov Adama a Jakuba  III. Meška, ktorý bol  po bratovi Adamovi menovaný právnikom Svätej koruny uhorského kráľovstva a zároveň bol dvorským komorným rečníkom. Jakub III. Meško po potlačení stavovského povstania Františka II. Rákocziho získal v roku 1711  cisárskou  donáciou a kúpou majetky v Abovsko – turnianskej a Zemplínskej stolici.

Mapa členenia Uhorska. Uhorsko bol členené na 71 stolíc.

Rod Meškovcov, ktorý  silne  podporoval Habsburgovcov a intenzívne sa zúčastňoval rekatolizácii získal okrem Krásnej nad Hornádom ďalších vyše desať obcí v Zemplínskej, Šarišskej a Abovskej župe. Tieto obce boli skonfiškované Františkovi II. Rákoczymu. V roku 1717 Jakub III. Meško  s manželkou Barborou Hegymeghi získali do vlastníctva  Krásnu nad Hornádom a stali sa patrónmi farnosti. Jakub III. Meško s manželkou Barborou mali dve deti: dcéru Katarínu a syna Jakuba IV. Meškovci z Krásnej nad Hornádom boli katolíkmi podporujúci cisársku politiku. Obec Krásnu nad Hornádom získali v takmer vyľudnenom stave. Začiatkom 18. storočia tu žili iba štyri rodiny. Skazu dovŕšila v roku 1708 strašná morová epidémia. Ešte aj v roku 1772 v tejto obci žilo iba jedenásť želiarských rodín.

Kaštieľ koncom  19. storočia po šiestej stavebnej etape.

Jakub III. Meško a jeho brat Adam boli 12. júla 1721 povýšení cisárom Karolom VI. do barónskeho stavu. V roku 1733 bol Jakub II. Meško vymenovaný za kráľovského radcu (consiliarus regius). V roku 1744 získala jeho manželka Barbora Hegymeghi, v tom čase už vdova, od kniežaťa Lobkovitza Hanisku (Enyiczke), podľa ktorej bol tejto vetve rodu 2. augusta 1744 udelený predikát "z Hanisky".
Jakub IV. Meško, syn Jakuba III. Meška  sa oženil dvakrát, prvýkrát s barónkou Annou Joanelli. Z tohto manželstva sa narodil syn Jakub V. Meško a Jozef I. Meško, ktorý je pochovaný v rodinnej hrobke na krásňanskom cintoríne. Druhýkrát sa Jakub IV. Meško oženil s grófkou Rózou Dessewffy.

Jakub IV. Meško s manželkou  Annou barónkou Joanelli (barokový palác v Soproni, Maďarsko)

Jozef I. Meško sa oženil s Máriou Andrássyovou a mal s ňou syna Jozefa II. a Antona Meška. Jozef I. Meško v rámci štvrtej stavebnej etapy sa zaslúžil o najväčšiu prestavbu  kaštieľa v čistom klasicisticko-empirickom slohu, s krásnou záhradou v podobe rozsiahleho anglického parku.

Jozef I. Meško s manželkou Rebekou - Máriou Andrássyovou (kaštieľ v Betliari)

Úmrtím Jakuba IV. a Jakuba V. Meška v roku 1838 vymrela vetva barónov Meškovcov z Hanisky  a z Krásnej nad Hornádom po meči.

Lit.: Peter L. Andráš: Dejiny rodu Meško, Ing. Arch. Ivan Gojdič: Architektonicko-Historický výskum kaštieľa v Krásnej nad Hornádom