História Krásnej nad Hornádom

Krásna nad Hornádom v stredoveku

Pred benediktínmi

Pred usadením benediktínov na kopci bol  Breh oporným bodom kráľovských stráží. Z tejto strategickej dominanty ovládali hlavnú cestu od dolného Hornádu Torysou na sever. Po uhorských strážach ostal lokalite názov „Széplak". Uhorský Kráľ Gejza II. ( 1141 – 1162) z rodu Arpádovcov usadil mníchov na zemi, ktorú uvoľnili stráže, preložené ku Kysaku a neskôr k Prešovu. Krasňanskí benediktíni dostali od fundátora aj dedinu (či dediny) Oroszi – Ors, ktoré ležali medzi potokom Garadza a obcami Vilmány a Ruszka.
O intenzívnom osídlení územia obce Krásna nad Hornádom v období raného stredoveku svedčia iba nálezy hmotnej kultúry, pretože písomné správy z tohto obdobia sa nám nezachovali.

Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o Krásnej nad Hornádom pochádza až z obdobia vrcholného stredoveku, a to z roku 1143. Ide o veľmi stručný záznam v tzv. Bratislavských análoch, ktorý vznikol v súvislosti s vysvätením benediktínskeho kláštora v Krásnej nad Hornádom, najstaršieho kláštora na území východného Slovenska.
Opátstvo v Krásnej nad Hornádom - benediktínsky kláštor s patrocíniom Preblahoslavenej Panny Márie vysvätil za vlády Gejzu II. (1141 - 1161) jágerský biskup Martýrius (1140 - 1150). Pri tejto príležitosti vysvätil aj tamojší kláštorný kostol (baziliku), ktorý bol taktiež zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii. Potvrdzuje to aj neskoršia pápežská bula z roku 1401, ktorou sa pútnikom kláštora kostola Panny Márie v Krásnej nad Hornádom (de Zyploc) udeľujú odpustky. V prípade vysvätenia kláštora tu nešlo len o iniciatívu jágerského biskupa Martýria (v roku 1151 sa spomína už ako ostrihomský arcibiskup), ale viac-menej jágerský biskup iba odobril a podporil snahu tamojších zemepánov a benediktínov, ktorí sa v Krásnej nad Hornádom usadili ešte pred rokom 1143. Aj keď ide len o veľmi stručný záznam, o to väčší je jeho význam, pretože je považovaný nielen za prvý písomný dokument k dejinám Krásnej nad Hornádom, ale aj celého východoslovenského regiónu.

Benediktíni a ich vplyv na vzdelanie a hospodárstvo

Benediktínsky rád sa stal po clunyskej reforme dôležitým duchovným (kontemplatívnym) i hospodárskym činiteľom. Rád totiž upustil od intenzívneho pustovníckeho spôsobu života a zameral sa nielen na duchovné, ale i hospodárske povznesenie regiónu, v ktorom sa usadil. V Uhorsku bolo v tej dobe založených viacero kláštorov, ktoré sa spolu s novovznikajúcimi kapitulami stávajú okrem iného aj hlavnými kultúrnymi centrami.
Keďže benediktíni si stavali svoje kláštory väčšinou na kopcoch, poloha Breh v Krásnej nad Hornádom vyhovovala ich požiadavkám, navyše táto poloha ležala na dôležitej historickej ceste (spomínanej už v roku 1230 a neskôr aj v listine z roku 1255), ktorá viedla povodím Torysy cez Šariš do Poľska. Okrem toho na tomto mieste už stál malý zemepanský kostolík a tunajší zemepáni - predkovia starej východoslovenskej zemepanskej rodiny Abovcov - tento kostolík odovzdali do správy benediktínom a nechali ich voľne disponovať aj s niektorými časťami svojich majetkov.
Zo záznamu v Bratislavských análoch sa nedá zistiť, kedy presne benediktíni do Krásnej nad Hornádom prišli a kto ich konkrétne povolal. Isté je iba to, že to bolo pred rokom 1143.

Okrem toho poloha Breh mala aj strategicky výhodnú pozíciu, a preto si toto miesto benediktíni zvolili za sídlo svojho budúceho pastorizačného centra. Toto miesto zohralo dôležitú úlohu už v 9. až 11. storočí ako opevnené slovanské sídlisko. Z názvov susedných dedín, ako Lubina (Lebeň), Bakša (Kokšov-Bakša), Hutka (Nižná Hutka), Zdoba, Barca a ďalšie, vyplýva, že toto územie bolo v tom čase osídlené a obývané slovanským obyvateľstvom, ale keďže benediktíni prišli do Krásnej nad Hornádom z juhu, názov dediny bol už v 12. storočí pomaďarčený.
Zo zachovaných správ sa dozvedáme, že 22. mája 1541 sa majetky opátstva rozparcelovali medzi viacerých uchádzačov, takže v roku 1553 patrilo ku krasňanskému opátstvu už len niekoľko port v obciach: Hrašovík (4 porty), Hrabovec (5), Nižná Hutka (11), Krásna nad Hornádom (12), Zdoba (3), Byster (5), Vyšný Olčvár (5), Lubina (7) a Opátska (1).

Benediktínsky kláštor v Krásnej nad Hornádom – najstarší na východnom Slovensku

Kláštor v Krásnej nad Hornádom patrí k najstarším doteraz známym kláštorom na východnom Slovensku.
Vznik a výstavba kláštora v Krásnej nad Hornádom len potvrdzuje, že celé toto územie muselo už byť najneskoršie v 11. storočí intenzívne osídlené. Je pravdepodobné, že koncom 11. a v prvej polovici 12. storočia na východnom Slovensku doznieval ešte boj starého pohanského života s novým kresťanským spôsobom života a že práve opátstvo v Krásnej nad Hornádom malo zohrať dôležitú úlohu v hospodárskom, politickom i náboženskom živote celého východného Slovenska. Opátstvo v Krásnej nad Hornádom malo paralyzovať vyskytujúce sa či dožívajúce pohanské kultové návyky, ktoré v tých časoch prežívali v niektorých obciach.
Opátstvo s kláštorom v Krásnej nad Hornádom sa stalo centrom celej Košickej kotliny a pravdepodobne i ono mohlo podnietiť vybudovanie a vzrast stredovekých Košíc, o ktorých sa ako o dedine (villa) dozvedáme zo správy z roku 1230. Od 13.storočia bola Krásna nad Hornádom dôležitou križovatkou zo severu do Košíc. Jedna cesta viedla od Slanca cez Kokšov po západnej strane Hornádu priamo do Košíc. Druhá viedla od Torysy popri benediktínskom opátstve, pretínala prvú cestu medzi Hornádom a dedinou Lubina, pokračujúc popri Barci do Košíc. Spoj z Krásnej nad Hornádom cez Barcu do Košíc pretrval až do polovice 20. storočia.

 Pôdorys kostola a baziliky Krásna

Pôdorys kostola a baziliky (1) v troch stavebných fázach (2 - 4)

V roku 1217 sa spomína opát benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom Cyegel (Cyegel abbas de Zeplac). Táto zmienka z roku 1217 sa nachádza v diele, ktoré sa používalo v Uhorsku na dokazovanie pravdy v kontroverzných záležitostiach. O existencii opátstva v Krásnej nad Hornádom sa dozvedáme aj v roku 1219 z varadínskeho registra, v ktorom je opäť zaznamenané v dvoch prípadoch o opátovi Cyeglovi z Krásnej nad Hornádom (abbas Cyegl, Cegl de Zeploc), ktorý obvinil a pohnal pred Boží súd do Veľkého Varadína v prvom prípade jedného dedinčana z dediny Szerep (Scerep) v komitáte Novum Castrum a v druhom prípade šiestich z dediny Medgyaszó (Medueozu) taktiež v komitáte Novum Castrum (obidve obce ležia v Maďarsku). Dedinčania boli obvinení zo zbojstva a iných „nerestí". Hneď potom, ako sa tieto záležitosti dostali pred súd do Varadína, opát Cyegel v obidvoch prípadoch obvinenia proti dedinčanom odvolal. Odôvodnil to tým, že bol nesprávne a mylne informovaný. Obidve listiny boli vyhotovené pred 10. februárom 1219.

Ďalšia písomná zmienka o Krásnej nad Hornádom pochádza z 21. februára 1255

Ďalšia písomná zmienka o Krásnej nad Hornádom pochádza z 21. februára 1255, kde sa pri opise hraníc zeme Čaňa (Chon) uvádza veľká cesta (magna via), ktorá viedla priamo cez Krásnu nad Hornádom (...que venit de Scepla). Z toho je zjavné, že kláštor, ale aj dedina ako taká boli spojené v tomto období dobrou komunikáciou so svojím okolím.
V druhej polovici 13. storočia si opát z Krásnej nad Hornádom začal privlastňovať zem Župč (Supch, Supcha), ktorá ležala v susedstve dediny Geča pri rieke Hornád a ktorá patrila jasovskému prepoštstvu. V roku 1286 v oktáve sviatku sv. Martina došlo o túto zem k sporu medzi opátstvom v Krásnej nad Hornádom a prepoštstvom v Jasove. Spor sa odohral na Spišskej Kapitule pred kanonikmi kapituly. Opát Ján z Krásnej nad Hornádom (Joannes abbatis de Sceplak ordo sancti Beedicti ecclesia de Sceplak) tvrdil, že tento majetok (possessio Supch) pod názvom Apáti (Apaty) prináleží jeho opátstvu, ale jasovský prepošt Anton sa vtedy preukázal listinami, ktoré potvrdzovali, že zem prináleží jasovskému prepoštstvu, a tak opát z Krásnej nad Hornádom tento spor prehral. Jasovské prepoštstvo dostalo túto zem ešte pred tatárskym vpádom od kniežaťa Kolomana (1095 - 1114) a táto zem vystupuje až do najnovších čias ako majer Zsúpapáti.
Z listiny Štefana Bubeka (Bubeek), krajinského sudcu, z roku 1364 sa dozvedáme, že v roku 1288 Dionýz, syn Buduna (v listine z roku 1364 ). Prepis listiny písaný ako (Bodon) z rodu Aba, pre svoje slabé zdravie adoptoval za svojho vlastného syna Omodeja, syna Dávida, tiež z rodu Aba, a dal mu svoju čiastku v dedine Krásna nad Hornádom (in villa Zeplak), a to čiastku s patronátnym právom tamojšieho opátstva. Krásna nad Hornádom je označená v tejto listine ako villa, čo znamená, že už v roku 1288 to bola vyvinutá dedina.
Z nedatovanej listiny jágerskej kapituly sa zasa dozvedáme, že inú čiastku v dedine Krásna nad Hornádom držal za panovania kráľa Ladislava IV. (1272 - 1290) Ladislav, syn Mikuláša z rodu Aba - z vetvy, ktorá sa neskoršie označuje ako z Nádošťu (dnes Trstené pri Hornáde). Kráľ Ladislav nariadil jágerskej kapitule, aby vyslala zmocnenca, v ktorého prítomnosti by magister Martin, notár kráľovského dvora, uviedol Ladislava, syna Mikuláša, späť do všetkých majetkov a zvlášť do čiastok v dedinách Trstené pri Hornáde a Krásna nad Hornádom (portiones in villa Nadosd et villa Sceplok), ktoré kedysi držal jeho otec Mikuláš. V tejto listine jágerskej kapituly sa súčasne pripomína aj spomenutý Dionýz, syn Buduna, ktorý držal inú čiastku Krásnej nad Hornádom. Listina vznikla niekedy na konci vlády kráľa Ladislava IV.
Tú čiastku Krásnej nad Hornádom, ktorú získal Omodej od Dionýza, syna Buduna, mali po smrti Omodeja (zomrel v roku 1311) v držbe jeho synovia. Ale pre známu nevernosť Omodejovych synov im ju kráľ Karol odobral a v roku 1327 ju daroval magistrovi Petrovi, synovi Jána, kastelánovi palatína Filipa (Drugetha) na hrade Jesenove (Jezeneu) v Zemplíne. Kráľ Karol na základe hlásenia jágerskej kapituly z roku 1330 potvrdzuje v roku 1333 tohto Petra, syna Jána, v držbe tretiny Krásnej nad Hornádom.

Krásna bola rozdelená na dve časti – Opátska a Krásna nad Hornádom

Podľa záznamov v pápežských desiatkoch z rokov 1332 až 1337 je zrejmé, že v tom čase sa rozlišovali dve čiastky Krásnej nad Hornádom - Krásna (de Zeplak) a druhá alebo ďalšia Krásna (de alio Zeplak), ktoré v uvedenom období odovzdali pápežské desiatky. Teda pápežské desiatky boli odvedené z čiastky, ktorá patrila opátstvu (neskoršia dedina Opátska), a zvlášť z čiastky, ktorá patrila svetskej šľachte (táto časť vystupovala pod názvom Krásna nad Hornádom). Zo záznamov pápežských desiatkov sa tiež dozvedáme, že Krásna nad Hornádom mala už v tom čase okrem kláštorného kostola (baziliky) aj svoj vlastný kostol zasvätený sv. Jakubovi (bol zbúraný v roku 1936).
To znamená, že v období, keď napríklad susedné Košice mali iba jedného kňaza, Krásna nad Hornádom mala dve farnosti, a teda aj dva kostoly s príslušnými kňazmi.
V roku 1337 Nitrianska Kapitula vyhovela žiadosti nábožných mužov, bratov a pánov Ladislavovi od sv. Benedikta z blízkosti Granu (de iuxta 40 Gran), Ladislavovi z Klus (de Klus), Benediktovi z Krásnej nad Hornádom (de Sceplak), Jurajovi zo Zobora (de Zoboro) a Tomášovi z Ludanu (de Ludan). Títo menovaní predložili na Nitrianskej Kapitule listinu pápeža Honória III. z roku 1225 so žiadosťou, aby sa rešpektovali privilégia v nej uvedené. Staršie spisy opátstva v Krásnej nad Hornádom sa nezachovali (tak ako tomu je pri jasovskom kláštore), a tak mená prvých opátov a predstavených, ako ani majetkové pomery opátstva z 13. storočia nie sú známe.

Mnísi boli  v tých časoch dobrí hospodári

Až z neskorších písomných správ sa dá usúdiť, že majetok opátstva bol stredne veľký, to znamená, že nedosahoval veľkosť napríklad majetkov zoborského či hronskobeňadického opátstva, ale podľa správ z neskoršieho obdobia boli krasňanskí benediktíni štedro podporovaní tamojšími zemepánmi. Veľkosť kláštora a kláštornej baziliky, ktoré boli v Krásnej nad Hornádom vybudované a objavené pri archeologických vykopávkach, svedčia o intenzívnom živote benediktínov, o ich bohatej stavebnej činnosti, ale predovšetkým o ich dobrej hospodárskej situácii, ktorá im umožňovala vystavať a udržovať tak rozsiahly stavebný komplex. Prvý opis majetkov opátstva v Krásnej nad Hornádom sa zachoval až z roku 1337, kedy mu patrili dediny, respektíve majetky v jednotlivých obciach: Krásna nad Hornádom (Zeplak), Zdoba (Zdoba), Hrašovík (Raas), Košické Olšany (Olchwar), Byster (Beztheer), Nižná Hutka (Hutka), Garbovce (Garbolch; dnes súčasť obce Bohdanovce), Čaňa (Chan), časť Hanisky (Enyczke) a Lebeň (Lebenye; neskôr vystupovala už len ako majer). Aj keď sa medzi majetkami opátstva neuvádza dedina Opátska osobitne (ako tomu bolo neskôr za portálneho súpisu z roku 1427), táto osada existovala už v roku 1337 v rámci dediny Krásna nad Hornádom. Opátstvo v roku 1337 držalo len časť dediny Krásnej nad Hornádom, ktorá neskôr vystupovala pod názvom Opátska, kým druhú časť dediny Krásna nad Hornádom mala v držbe svetská šľachta. Chotár dediny Krásna nad Hornádom siahal v roku 1337 na severe až k chotáru Košíc, kde niekedy v prvej polovici 18. storočia vzniká na území opátstva v Krásnej nad Hornádom nová dedina Vyšné Opátske (Szilvás-Apáthi).
Z listiny z roku1339 sa dozvedáme o spore benediktínov z Krásnej nad Hornádom ohľadne obsadenia majetku v Jasenove. V listine sa poukazuje na to, že ľudia opáta Jána obsadili niektoré nehnuteľnosti v Jasenove neprávom.
V roku 1343 došlo k opätovnému obnoveniu sporu o vlastnícke práva na majetky zeme Župč a pričinil sa o to opát Peter z Krásnej nad Hornádom. Spor medzi opátom benediktínskeho kláštora v Krásnej nad Hornádom Petrom a medzi jasovským opátom premonštrátskeho kláštora v Jasove Pavlom II. sa znovu riešil pred členmi kapituly sv. Martina na Spišskej Kapitule a aj tento krát benediktínske opátstvo prehralo spor s jasovským prepošstvom, pretože opát Peter ani v tomto prípade nepredložil listiny, ktorými by dokázal oprávnený nárok na majetky zeme Župč.
V ďalšom roku, t.j. v roku 1344 Peter, opát v Krásnej nad Hornádom, dal súhlas, aby na predhorí ležiacom nad riekou Hornád, počnúc od Krásnej nad Hornádom (Sczyplok) až po chotár mesta Košice si mohli záujemcovia vybudovať vinice za podmienok, že budú povinní odvádzať opátstvu desiatok a za každý sud obsahujúci 120 gbelov budú platiť 2 groše, čo keď nesplnia, budú povinní odviesť 12 grošov. Išlo tu o zakladanie viníc na tomto území, kde neskôr potom vznikla dedina Vyšné Opátske. Na tejto kultivovanej zemi zaiste vznikali nejaké obytné budovy už od konca stredoveku.

Spory krásňanských benediktínov

V polovici 14. storočia došlo ku konsolidácii opátstva v Krásnej nad Hornádom. V tom čase bol opátom Demeter, ktorý sa dokonca postavil proti zemepánovi Jánovi, synovi Petra. Zemepán Ján sa chcel zmocniť jednej časti majetku opátstva, ale opát Demeter zamietol požiadavku zemepána ako neopodstatnenú s tým, že opátstvo dostalo majetok nie od zemepána, ale od panovníka a že Ján nedostal patronátne právo nad kláštorom, ale iba tú časť Krásnej nad Hornádom, ktorá nepatrila opátstvu.
Tento spor sa dostal pred krajinského sudcu Štefana Bebeka vo Vyšehrade, ktorý rozhodol, že opátstvo patrí pod patronát panovníka, a teda opát Demeter spor vyhral. Po vyhratom spore opát Demeter skonsolidoval pomery na opátstve a taktiež stúpla aj jeho autorita, čoho dôkazom bola skutočnosť, že v roku 1366 zastupoval opátstvo na zasadaní opátov v Monyrode.
Ďalší nástupcovia opáta Demetera pokračovali v jeho šľapajach. Opát Ján, ktorý bol pravdepodobne jeho priamym nástupcom, v roku 1383 rozmnožil a zveľadil majetok opátstva. Po opátovi Jánovi sa ako ďalší opát spomína opát Andrej, ktorý sa však potom, ako si krasňanskí zemepáni Cudarovci (Czudar) opäť vymohli patronátne právo nad opátstvom, funkcie vzdal. Miesto po opátovi Andrejovi zostalo až do 4. augusta 1396 prázdne, keď za opáta zemepáni určili Michala, syna Ladislava z Ozoroviec.
Aj napriek tomu, že opát Michal bol vo svojej funkcii len krátko, stihol viesť niekoľko sporov s viacerými zemepánmi i s mestom Košice. V roku 1400 sa žaloval na Košičanov, že obsadili kláštorný vinohrad, ktorý patril opátstvu, jednému z poddaných zobrali kone a 60 florénov, že vyrúbavajú krasňanský les a sústavne poškodzujú opátstvo. Avšak ešte v tom istom roku 1400 sa opát Michal buď vzdal svojej funkcie, alebo zomrel, pretože toho istého roku sa stal novým opátom Konrád, ktorý žiadal v Ríme odpustky pre kláštor v Krásnej nad Hornádom. Jeho úsilie bolo korunované úspechom, keď pápež Bonifác IX. udelil 30. marca 1401 kláštoru v Krásnej nad Hornádom, respektíve kláštornej bazilike odpustky v rozsahu benátskeho kostola zasväteného sv. Markovi pre všetkých pútnikov, ktorí prídu na odpust a dajú kláštoru almužnu. Majetkovým sporom sa nevyhol ani opát Konrád. Spory viedol s leleským konventom  a v roku 1411 s Ladislavom z Barce.
Počas portálneho súpisu v roku 1427 vlastnila vdova Jakuba Cudara (Zudar) v Krásnej nad Hornádom 23 port a Peter Stančič (Stanchyth) 19 port, samotné opátstvo vystupuje v tomto súpise iba ako držiteľ dediny Opátska (Apathy).
Po smrti ďalšieho opáta kláštora v Krásnej nad Hornádom Štefana v roku 1485 sa novým opátom stal Štefan, syn košického richtára J. Töklera. O opátovi Štefanovi Töklerovi sa nevie, či bol príslušníkom rádu, alebo len svetským kňazom. Opátstvo Panny Márie v Krásnej nad Hornádom opát Štefan spravoval na základe dosadenia zo strany vtedajších patrónov opátstva a zemepánmi Krásnej nad Hornádom, ktorými boli bratia Ján (sudca kráľovskej kúrie) a Rajnold Rozgoňovci.

Právo patrónov

Právo patrónov opátstva v Krásnej nad Hornádom rodine Rozgoňovcov udelil kráľ Matej Korvín (1458 - 1490). Nástupcom Štefana Töklera sa stal opát Michal, ktorý musel chrániť majetky opátstva proti Benediktovi z Turne.
Opátstvo v Krásnej nad Hornádom bolo aj v nasledujúcich rokoch vystavené neustálym útokom, až nakoniec požiadalo o pomoc kráľa Vladislava II. (1490 - 1516), na ktorého po vymretí Rozgoňovcov prešlo aj patronátne právo. Vladislav II. požiadal mesto Košice, aby chránili opáta Ondreja. Bolo to v časoch, keď už opátstvo i kláštor boli v dezolátnom stave a pomoc už bola neúčinná. Dôkazom toho je, že ďalšie majetkové spory sa už neviedli o kláštor a opátstvo ako také, ale len o majetok a prepoštský titul.
Kráľ Vladiskav II. udelil kráľovské patronátne právo na Opátstvo Panny Márie v Krásnej nad Hornádom päťkostolskému biskupovi Jurajovi Satmárimu, ktorý v roku 1521 správou opátstva poveril kňaza Ján Chewfa, o ktorom nie je isté, či bol benediktínom. Proti tomuto menovaniu sa postavil istý Ladislav Nagy, a tak sa kňaz Ján Chewf mohol ujať úradu až po doriešení sporu, ktorý trval pravdepodobne tri roky. Po ukončení sporu sa nový opát Ján Chewf pustil v roku 1524 do renovácie opátstva, ktoré prebral vo veľmi zlom stave. Svedčí o tom aj skutočnosť, že výnos z dvoch usadlostí Bohdanovce a Byster, ktoré mu patrili, činil 200 florenov. Po smrti Jána Chewfa sa novým opátom v Krásnej nad Hornádom stal spomínaný Ladislav Nagy. Prvá polovica 16. storočia však znamená zánik reálneho Opátstva Panny Márie v Krásnej nad Hornádom. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a najmä po protestantskej reformácii už nebolo možné obnoviť pôvodný stav. Stále sa zhoršujúci sa stav opátstva v Krásnej nad Hornádom sa usiloval zastaviť uhorský kráľ Ferdinand I. (1526 - 1564)  tak, že v roku 1528 zveril patronátne právo na opátstvo v Krásnej nad Hornádom mestu Košice. Ani tento krok však nepomohol k záchrane opátstva. Majetky opátstva zostali viac-menej v rukách katolíkov a slúžili na cirkevné ciele len vďaka kráľovským zásahom. Opátstvo v Krásnej nad Hornádom zostalo na niekoľko storočí len ako titulárne opátstvo na území Košického biskupstva.
Zo zachovaných správ sa dozvedáme, že 22. mája 1541 sa majetky opátstva rozparcelovali medzi viacerých uchádzačov, takže v roku 1553 patrilo ku krasňanskému opátstvu už len niekoľko port v obciach: Hrašovík (4 porty), Hrabovec (5), Nižná Hutka (11), Krásna nad Hornádom (12), Zdoba (3), Byster (5), Vyšný Olčvár (5), Lubina (7) a Opátska (1). Majetok opátstva sa značne zmenšil, až nakoniec 14. júla 1556 dal kráľ Ferdinand I. majetky opátstva v Krásnej nad Hornádom na žiadosť arcibiskupa Mikuláša Oláha trnavskej škole. Ďalšie správy zo 16. storočia sa už týkajú len zistenia stavu majetkových pomerov opátstva. V roku 1559 žiadal arciknieža Maximilián Hornouhorký kapitanát o ochranu Krásnej nad Hornádom, ktorá už patrila trnavskej škole.

Príchod jezuitov do Krásnej nad Hornádom

Potom, čo arcibiskup Mikuláš Oláh uviedol jezuitov do Trnavy, panovník Ferdinand I. daroval 1. januára 1561 majetky bývalého opátstva v Krásnej nad Hornádom spolu s majetkami v Bíni so súhlasom Apoštolskej stolice jezuitom, aby z výnosu opátstva vydržiavali kolégium pre výchovu mládeže v Trnave. Avšak po požiari, ktorý zničil jezuitskú rezidenciu, boli jezuiti nútení z Trnavy odísť. Po ich odchode ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh z poverenia cisára Maximiliána II. (1564 - 1576) zveril Opátstvo Panny Márie v Krásnej nad Hornádom semináru sv. Štefana, ktorý zriadil v krátkom čase pre 10 chovancov v Trnave. Majetok opátstva v Krásnej nad Hornádom bol v tom čase ohodnotený na 700 florenov. Túto donáciu potvrdil 31. októbra 1564 aj Maximilián II., v listine sa však už kláštor a kostol nespomína. Boli už dávno opustené a zničené (abbatiam de Zeplac...et monasterio e fratribus iam-dudum desertam et derelictam per resignationen vel discensum...). V roku 1590 už bolo opátstvo v Krásnej nad Hornádom celkom spustnuté (abbatia desolata Sceplak). Ďalšie správy zo 16. storočia sa už týkajú len zistenia stavu majetkových pomerov opátstva. V roku 1559 žiadal arciknieža Maximilián Hornouhorký kapitanát o ochranu Krásnej nad Hornádom, ktorá už patrila trnavskej škole. Benediktínsky kláštor bol už dávno opustený a zničený. Pravdepodobne to bolo zapríčinené  veľkým požiarom, ktorý ho v tých časoch úplne zničil. V roku 1590 už bolo opátstvo v Krásnej nad Hornádom celkom spustnuté.

Pôdorys odkrytých objektov kláštora a kostolov v Krásnej

Pôdorys odkrytých objektov kláštora a kostolov v lokalite Breh

 

Prenájom priestorov
PRENÁJOM PRIESTOROV V KAŠTIELI KRÁSNA

Kaviareň Meško café

KAVIAREŇ
MEŠKO CAFÉ
S KNIŽNICOU
DOČASNE ZATVORENÁ

 Kaštieľ Krásna  

Adresa:
Námestie sv. Cyrila a Metoda č. 2

040 18 Košice-Krásna

Tel.: 0903 624 378
E-mail: info@kastielkrasna.sk


Otváracie hodiny:

po: zatvorené
ut: 
8:00 - 15:00
st:  8:00 - 15:00
št:  8:00 - 15:00
pi:  8:00 - 15:00
so: po dohode
ne: po dohode

Kalendár akcií

Európska únia

Regionálny operačný rozvoj

Košice - európske hlavné mesto kultúry 2013

Tento národný projekt EHMK - Košice 2013 je implementovaný v rámci opatrenia 7.1 prioritnej osi 7 "Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013" Regionálneho operačného programu a je spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 80% z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF: Investícia do vašej budúcnosti) a vo výške 10% zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Viac informácií na www.ropka.sk, www.mpsr.sk, www.culture.gov.sk 

Webdesign: ULTRACODE
Powered by: ULTRACODE CMS