História rodu Meškovcov

Kto vlastnil krásňanský kaštieľ?

Meškovci sú predstavitelia starého rodu pôvodne z Oravy, ktorí postupne získali majetky predovšetkým v západnej časti Uhorska, a ktorých rodovým sídlom sa stal kaštieľ vo Fülesi. V súčasnosti je to rakúske mesto  Nikitsch, Burgenland, južne od Neziderského jazera. V tomto rakúskom meste sa objavujú niekedy koncom 17. storočia. Podľa väčšiny genealógov Fülesská vetva Meškovcov prišla do Krásnej z Vyšného Kubína. Vzostup rodiny sa začína Jakubom II.  Meškom , ktorý sa stal podpredsedom kráľovskej komory (vicepraefectus praesides Camerae Regiae), jedného z najdôležitejších úradov kráľovstva. Tento úrad mal svoj pôvod v úrade pokladníka. Jeho úlohou bola ochrana a správa kráľovskej pokladnice, s čím súviselo aj riadenie zamestnancov komory. Jakub II. Meško mal dvoch synov Adama a Jakuba  III. Meška, ktorý bol  po bratovi Adamovi menovaný právnikom Svätej koruny uhorského kráľovstva a zároveň bol dvorským komorným rečníkom. Jakub III. Meško po potlačení stavovského povstania Františka II. Rákocziho získal v roku 1711  cisárskou  donáciou a kúpou majetky v Abovsko – turnianskej a Zemplínskej stolici.

Mapa území Uhorka

Mapa členenia Uhorska. Uhorsko bol členené na 71 stolíc.

Rod Meškovcov, ktorý  silne  podporoval Habsburgovcov a intenzívne sa zúčastňoval rekatolizácii získal okrem Krásnej nad Hornádom ďalších vyše desať obcí v Zemplínskej, Šarišskej a Abovskej župe. Tieto obce boli skonfiškované Františkovi II. Rákoczymu. V roku 1717 Jakub III. Meško  s manželkou Barborou Hegymeghi získali do vlastníctva  Krásnu nad Hornádom a stali sa patrónmi farnosti. Jakub III. Meško s manželkou Barborou mali dve deti: dcéru Katarínu a syna Jakuba IV. Meškovci z Krásnej nad Hornádom boli katolíkmi podporujúci cisársku politiku. Obec Krásnu nad Hornádom získali v takmer vyľudnenom stave. Začiatkom 18. storočia tu žili iba štyri rodiny. Skazu dovŕšila v roku 1708 strašná morová epidémia. Ešte aj v roku 1772 v tejto obci žilo iba jedenásť želiarských rodín.

Košice Krásna - historická fotografia

Kaštieľ koncom  19. storočia po šiestej stavebnej etape.

Jakub III. Meško a jeho brat Adam boli 12. júla 1721 povýšení cisárom Karolom VI. do barónskeho stavu. V roku 1733 bol Jakub II. Meško vymenovaný za kráľovského radcu (consiliarus regius). V roku 1744 získala jeho manželka Barbora Hegymeghi, v tom čase už vdova, od kniežaťa Lobkovitza Hanisku (Enyiczke), podľa ktorej bol tejto vetve rodu 2. augusta 1744 udelený predikát "z Hanisky".
Jakub IV. Meško, syn Jakuba III. Meška  sa oženil dvakrát, prvýkrát s barónkou Annou Joanelli. Z tohto manželstva sa narodil syn Jakub V. Meško a Jozef I. Meško, ktorý je pochovaný v rodinnej hrobke na krásňanskom cintoríne. Druhýkrát sa Jakub IV. Meško oženil s grófkou Rózou Dessewffy.

Jakub IV MeškoJakub IV. Meško s manželkou  Annou barónkou Joanelli (barokový palác v Soproni, Maďarsko)

Jozef I. Meško sa oženil s Máriou Andrássyovou a mal s ňou syna Jozefa II. a Antona Meška. Jozef I. Meško v rámci štvrtej stavebnej etapy sa zaslúžil o najväčšiu prestavbu  kaštieľa v čistom klasicisticko-empirickom slohu, s krásnou záhradou v podobe rozsiahleho anglického parku.

Jozef I MeškoJozef I. Meško s manželkou Rebekou - Máriou Andrássyovou (kaštieľ v Betliari)

Úmrtím Jakuba IV. a Jakuba V. Meška v roku 1838 vymrela vetva barónov Meškovcov z Hanisky  a z Krásnej nad Hornádom po meči.
Barónsky erb Meškovcov

Lit.: Peter L. Andráš: Dejiny rodu Meško, Ing. Arch. Ivan Gojdič: Architektonicko-Historický výskum kaštieľa v Krásnej nad Hornádom

Prenájom priestorov
PRENÁJOM PRIESTOROV V KAŠTIELI KRÁSNA

Kaviareň Meško café

KAVIAREŇ
MEŠKO CAFÉ
S KNIŽNICOU
DOČASNE ZATVORENÁ

 Kaštieľ Krásna  

Adresa:
Námestie sv. Cyrila a Metoda č. 2

040 18 Košice-Krásna

Tel.: 0903 624 378
E-mail: info@kastielkrasna.sk


Otváracie hodiny:

po: zatvorené
ut: 
8:00 - 15:00
st:  8:00 - 15:00
št:  8:00 - 15:00
pi:  8:00 - 15:00
so: po dohode
ne: po dohode

Kalendár akcií

Európska únia

Regionálny operačný rozvoj

Košice - európske hlavné mesto kultúry 2013

Tento národný projekt EHMK - Košice 2013 je implementovaný v rámci opatrenia 7.1 prioritnej osi 7 "Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013" Regionálneho operačného programu a je spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 80% z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF: Investícia do vašej budúcnosti) a vo výške 10% zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Viac informácií na www.ropka.sk, www.mpsr.sk, www.culture.gov.sk 

Webdesign: ULTRACODE
Powered by: ULTRACODE CMS